Ilona Stukalo sa zvládla z vojnou zmietanej Ukrajiny dostať až na Harvard. Jej neľahkú cestu mapuje článok od St. Michaels University School, kde Ilona strávila svoje stredoškolské roky a kam sa okrem iného môžete vydať na super letné kempy.
Za posledné štyri roky zažila študentka 12. triedy Ilona Stukalo viac zásadných udalostí ako väčšina z nás. V 13 rokoch ju zastihla pandémia a jej každodenný život tak, ako ho poznala, sa zastavil. Keď mala Ilona 15, vypukla vojna na Ukrajine, kvôli ktorej musela s rodinou utiecť do Poľska, a ešte v tom istom roku odcestovala sama študovať na strednú školu v Kanade. Konkrétne internátnu strednú školu St. Michaels University School. Teraz v roku 2024, vo svojich 17 rokoch, bola prijatá na top americkú univerzitu Harvard s významným finančným príspevkom od univerzity.
„Plno ľudí nemá príležitosť dostať sa na SMUS alebo Harvard, obzvlášť z môjho prostredia, ale ja som to dokázala. Verím, že keď chce človek niečo dosiahnuť, vždy sa oplatí to aspoň skúsiť. Dúfam, že sa mi týmto podarí inšpirovať a motivovať ľudí, aby sa nebáli ‚dotknúť hviezd‘ a vedeli, že sa zakaždým nájde niekto, kto im bude chcieť pomôcť uspieť.”
Napriek prekážkam, ktorým musela Ilona čeliť, je jej vytrvalosť a túžba po úspechu za akýchkoľvek podmienok stelesnením ducha vzdelávania na SMUS. Jej odolnosť a schopnosť učiť sa z týchto skúseností a rásť so súcitom a odhodlaním sú presným príkladom toho, čo skutočne znamená prekvitať.
Rozvoj talentov na strednej škole v zahraničí
Ilonin život, ovplyvnený pandémiou, sa rovnako ako životy nás ostatných v roku 2020, ustálil v úplne novom normále. Štúdium sa presunulo do online prostredia a jej vášeň pre spoločenské tance musela ísť bokom. Vďaka flexibilite online vzdelávania počas pandémie získala ale Ilona dosť času na preskúmavanie svojho nového záujmu. Prostredníctvom YouTube videí totiž začala objavovať a vzdelávať sa vo svete ekonómie.
„Počas online školy som sa toho naučila veľa o zodpovednosti. Vďaka tomu, že ma nikto nenútil chodiť alebo učiť sa na hodiny som musela spozornieť a prevziať zodpovednosť za svoje vzdelanie a úspech.”
V priebehu online života jej snaha o osobný a vzdelanostný rast pokračovala až do februára 2022, kedy vypukla vojna na Ukrajine, ktorú ona a jej rodina, ako obyvatelia Kyjeva, videli v reálnom čase. „Prvý mesiac mi pripadal ako horúčkový sen… veľa sme sa sťahovali a nevedeli sme, čo sa odohrá zajtra ani v nasledujúcich hodinách. Mali sme to šťastie, že sme Kyjev opustili hneď prvý deň, takže sme neboli vystavení tým najväčším hrôzam, ale aj tak sme niektoré videli. Odišli sme k mojim starým rodičom na západ Ukrajiny.” Do týždňa ona sama, jej matka a mladší brat prekročili hranice do Poľska. Otec musel bohužiaľ zostať.
„Pretože mamka na nás s bratom zostala úplne sama, musela som sa zapojiť a pomôcť rodine s prispôsobovaním sa novému životu. Prinútilo ma to dospieť. Naučila som sa po poľsky a začala som mamke vypomáhať so zisťovaním rôznych informácií ohľadom daní alebo napríklad zriadenia bankového účtu.”
Vďaka vrelosti miestnych ľudí a poľskej vlády mohla Ilona s bratom navštevovať poľskú školu a dokončiť školský rok. Dokonca sa prihlásila do tanečného krúžku. Napriek okolnostiam a obmedzenému času, ktorý do konca školského roka zostával, dokázala Ilona nepríjemnosti využiť vo svoj prospech, a aby sa viac zoznámila s odborom, ktorý ju zaujíma, vybrala si na štúdium strednú školu zameranú ekonomicky.
Osobný rast a osamostatnenie vďaka štúdiu v zahraničí
„Koncom jari ma dohnala realita, a ja som si začala uvedomovať, že konflikt na Ukrajine len tak nezmizne a že bude toto na nejaký čas náš život.” V júli toho istého roku Ilona navštívila vtedy už úplne odlišný Kyjev. „Bolo to tam úplne iné, Kyjev pôsobil ponuro, mdlo a veľmi prázdno. Budovy okolo boli uzavreté a všade som videla diery. Bol to šok. Uvedomila som si, že život v Kyjeve si už znova nedokážem predstaviť. Nebol to ten domov, ktorý som poznala.”
S pomocou a podporou priateľov, rodiny a pána Mennieho z prijímacieho tímu SMUS sa Ilona rozhodla pre štúdium na strednej škole v zahraničí. Bolo to niečo, o čo sa zaujímala už skôr, ale načasovanie nikdy nebolo ideálne. „Musela som sa zastaviť a porozmýšľať o svojich cieľoch do budúcnosti a tom, ako ich chcem dosiahnuť. Doma som si už zvykla, takže nadišiel čas na nejakú výzvu. Z ponuky stredných zahraničných škôl som si vybrala SMUS, pretože som cítila obrovskú podporu zo strany zamestnancov a tamojšej komunity. Mohla som tam tiež maximálne využiť dostupné príležitosti na stredných školách v zahraničí, ako napríklad Advanced Placement kurzy.”
Vďaka vojne bola Ilona, vynikajúca tanečnica spoločenských tancov, donútená tento koníček, ktorý tak milovala a ktorý ju sprevádzal v tých najstresovejších obdobiach, ukončiť. „Bolo to srdcervúce… moji tréneri sú ako moji druhí rodičia a so svojim tanečným partnerom som tancovala sedem rokov. Všetci sme to oplakali. Bola to veľká časť môjho života, ale ak som chcela ísť na školu do zahraničia, urobiť som to musela.”
Príprava na štúdium na americkej univerzite
Ilona na získala štipendium Vivat Merit a počas jej zabývania v 11. triede ju všetci zo SMUS prijali s otvorenou náručou. „Prioritou pre mňa bolo začať chodiť na kurz AP Makroekonomie, aby som zistila, či je tento odbor naozaj moja ‚parketa‘. Chodila som na hodiny pána Heffernana a fakt ma to bavilo. Uvedomila som si, že hoci sa ekonómii nevenujem od malička, pojmy sú pre mňa pomerne ľahko pochopiteľné. Zaujalo ma ako tento odbor skvele prepája sociológiu a matematiku, ako funguje tok peňazí a ako ekonomické rozhodnutia ovplyvňujú ľudské životy.”
Teraz študuje Ilona na SMUS už druhý rok a okrem toho, že sa stala spoluvedúcou tzv. Service Council, je pre mnohých v kampuse vzorom pozitívneho prístupu. „Ekonómiu je možné v mojom živote aplikovať mnohými spôsobmi, dokonca aj ako spoluvedúca Service Council využívam ekonomické princípy, aby som vymyslela, ako prilákať viac ľudí a zorganizovať akcie.” Ilona svojim spoluvedením dopomohla Service Council k získaniu takmer dvojnásobného množstva peňazí ako v predchádzajúcom roku a jej prenikavý optimizmus prispel aj ďalším klubom a akciám v kampuse (napr. školskému muzikálu).
„V porovnaní so septembrom minulého roka som teraz o dosť sebavedomejšia a otvorenejšia, odôvodňujem si to tým, že som mala v posledných rokoch možnosť stretnúť veľa zaujímavých ľudí rôzneho pôvodu. Veľmi to zmenilo môj pohľad na svet. Pobyt na SMUS vám naozaj rozšíri obzory a myslenie. Zistíte, že je svet vlastne úplne iný, než ste si mysleli.”
„Vďaka štúdiu na internátnej strednej škole ďaleko od domova som nadviazala množstvo skvelých priateľstiev. Prinútilo ma to premýšľať nad tým, čo v budúcnosti chcem, ujasnila som si svoje hodnoty, presvedčenia a to, kto vlastne som. Začala som sa viac pýtať a prestala som sa báť žiadať o pomoc alebo radu.”
Ako sa dostať na Harvard
„Harvard je čo sa ekonómie týka tou najlepšou univerzitou na svete a ja som už pred pár rokmi začala uvažovať nad tým, že by som sa tam prihlásila. Môj otec vždy hovorieval, že je lepšie to skúsiť a nedostať sa, než to vôbec neskúsiť a stále dumať nad tým, čo keby. Rozhodla som sa teda, že do toho pôjdem a skutočne sa prihlásim.” Prostredníctvom univerzitného poradenstva na SMUS Ilona starostlivo vypracovala svoju prihlášku na Harvard (opierala sa o spätnú väzbu rodiny, rovesníkov a dokonca aj niekoľkých priateľov z radov absolventov SMUS).
„U nás doma sa (ne)prijatie študenta odvíja takmer len od známok. Počas podávania prihlášky a príchodu na SMUS som ale naživo videla, že sa na študentov môžu školy pozerať aj komplexne, a že môže záležať aj na vašej osobnosti. Pomohlo mi to pripraviť sa na Harvard.”
Akonáhle bola odoslaná žiadosť, začalo vzrastať napätie. „Čím viac sa blížil deň rozhodnutia a čím viac som toho o tamojšom štúdiu zisťovala, tým viac som si školu aj kampus zamilovala.” E-mail s rozhodnutím prišiel, keď bola Ilona na zimných prázdninách v Poľsku. S mamičkou po boku a s množstvom priateľov, ktorí ju sledovali v priamom prenose cez FaceTime, Ilona s nadšením a so slzami v očiach otvorila list s rozhodnutím o prijatí.
O niekoľko týždňov neskôr dostala ponuku štipendiá a finančnej pomoci. „Konečne mi to prvýkrát došlo: Mám všetko, čo potrebujem, aby som mohla nastúpiť.” Ilona prijala pozvanie na Harvard doma s rodičmi počas svojich jarných prázdnin v marci. Krátko potom nasadla do lietadla, aby sa konečne počas aprílového víkendu Visitas, ktorý je určený na prijímanie nových študentov, osobne na školu pozrela.
„Bolo toho veľa, toľko profesorov a ľudí, s ktorými ste sa mohli vidieť, nádherná architektúra dýchajúca históriou. Bolo to ohromujúce.” Keď Ilona videla, kde strávi ďalšie štyri roky svojho života, zistila, že bude mať tiež možnosť znova sa vrátiť k tancu. „Prebiehal tam veľtrh mimoškolských aktivít, takže sa človek mohol dozvedieť niečo viac o kluboch a programoch v kampuse, vrátane ich tanečného klubu. Z toho som bola nadšená.”
V ústrety úspešnej budúcnosti
Pokiaľ ide o budúcnosť, vidí ju Ilona jasne. „Na Harvarde budem študovať ekonómiu a premýšľam aj o vedľajšom odbore dátová analytika a sociológia. Neviem určite, čím chcem byť až vyrastiem, ale srdce mi hovorí, že zabrúsim do politiky na Ukrajine a v rozvojových krajinách… Z dlhodobého hľadiska by som rada v budúcnosti spolupracovala s OSN alebo Európskou úniou.”
„Chcem byť hlavne láskavým človekom. Musela som sa naučiť prispôsobovať sa, vedieť sa zastaviť a premýšľať: ‚Ako zariadim, aby som urobila všetko, čo je potrebné na dosiahnutie tých najlepších výsledkov? Naučila som sa byť o niečo viac dobrosrdečná, začala som premýšľať pozitívnejšie. Videla som, ako dobrovoľníci v Poľsku pomáhajú ľuďom, akú veľkú podporu prejavujú tým v núdzi, a to ma prinútilo chcieť to spoločnosti vrátiť a tiež pomôcť. Stojím si za tým, že tvrdá práca sa vypláca a niekedy sa sny naozaj plnia.”
Pôvodný článok vyšiel na webe SMUS, tento preklad vznikol so zvolením SMUS.