Rozhovor s naším konzultantom: Všetko, čo potrebujete vedieť o štúdiu na univerzitách v Nemecku a Rakúsku

Prečo ísť študovať na zahraničnú univerzitu do Nemecka alebo Rakúska? Dominik v rozhovore odpovedá na kľúčové otázky o kvalite tamojšieho vzdelania, prijímacom konaní, možnostiach štúdia v angličtine alebo napríklad študijných poplatkoch. Zistite, aké (ne)výhody štúdium v ​​týchto krajinách ponúka.

Prečo ísť študovať na vysokú školu do Nemecka alebo Rakúska?

1. Kvalita vzdelania

Dôvodov, prečo študovať v Nemecku alebo Rakúsku, je hneď niekoľko. Prvým je nepochybne vysoká kvalita vzdelávania. Mnohé nemecké univerzity sa pravidelne umiestňujú na popredných priečkach vo svetových rebríčkoch vysokých škôl. Napríklad nemecká univerzita Technical University of Munich (ktorá sa môže pochváliť viac ako 40 laureátmi Nobelovej ceny) obsadila v roku 2024 v rámci štatistiky QS University Rankings 37. miesto.

2. Multikultúrne prostredie

Veľkou výhodou je aj multikultúrne prostredie. V rokoch 2023 a 2024 študovalo na univerzitách v Nemecku približne 470 000 (15 %) medzinárodných študentov. Konkrétne, napríklad už spomínaná nemecká univerzita TUM má až 38 % zahraničných študentov.

Na rakúskych univerzitách sú počty o niečo nižšie – v rovnakom období tam študovalo 90 000 zahraničných študentov.

3. Široká škála programov v angličtine

Za zmienku stojí aj pomerne široká ponuka programov vyučovaných v angličtine, ktoré poskytujú nemecké aj rakúske univerzity. Anglické programy sú viac zastúpené na magisterskej úrovni než na bakalárskej.

Momentálne je v Nemecku možné študovať v angličtine 352 bakalárskych a viac ako 1 700 magisterských programov. Vo všeobecnosti platí, že ekonomické odbory ponúkajú viac anglických programov než technické a prírodovedné odbory. Výnimku však tvoria nemecké univerzity špecializované na medzinárodnú výučbu prírodných vied, ako napríklad RWTH Aachen University.

V Rakúsku je ponuka anglických programov menšia – aktuálne ich je 297 (42 bakalárskych a 250 magisterských).

4. Nízke školné

Ďalším dôležitým aspektom je v porovnaní s ostatnými západnými krajinami Európy relatívne nízke školné (viď nižšie).

5. Kvalitná infraštruktúra

Študenti často oceňujú aj kvalitnú nemeckú infraštruktúru, najmä vysokorýchlostné trate, ktoré umožňujú rýchle a pohodlné cestovanie naprieč celou krajinou.

Aké sú požiadavky na prijatie?

Nemeckým univerzitám je potrebné dodať predovšetkým úradne overené maturitné vysvedčenie preložené do nemčiny alebo angličtiny. Uchádzači o štúdium v Nemecku taktiež zvyčajne predkladajú jazykový certifikát. Jeho podoba závisí od typu programu, ktorý si študent vybral:

• Pre programy v nemčine: zvyčajne je potrebné doložiť TestDaF, DSH alebo certifikát Goetheho inštitútu.
• Pre programy v angličtine: obvykle sa vyžadujú certifikáty IELTS alebo TOEFL.

Na niektoré univerzity je taktiež potrebné zaslať životopis a motivačný list.

Na rakúskych univerzitách sú požiadavky takmer totožné. Jediným rozdielom je, že prijímací proces často zahŕňa aj prijímaciu skúšku.

Musí študent vedieť po nemecky, aby sa mohol hlásiť na univerzitu do Nemecka alebo Rakúska?

Študenti nemusia vedieť po nemecky. Na bakalárskom aj magisterskom stupni majú nemecké aj rakúske vysoké školy v ponuke množstvo programov, ktoré je možné študovať v angličtine. Len je potrebné mať pripravený niektorý z anglických jazykových certifikátov, ktoré som spomínal.

Štandardne vysoké školy od študentov vyžadujú jazykovú úroveň B2–C1. V Nemecku obvykle potrebujú študenti prírodovedných odborov (okrem medicíny) minimálne úroveň B2. Humanitné odbory sú prísnejšie, často musia študenti dokladovať jazykové certifikáty na minimálnej úrovni C1.

Takže keď sa hlásim na anglický odbor, nemusím mať žiadnu znalosť nemčiny?

Vo väčšine prípadov nie. Vybrané univerzity (najmä v Rakúsku) však vyžadujú, aby študent počas vysokoškolského štúdia nadobudol nejakú základnú znalosť nemeckého jazyka. Tieto univerzity však veľmi často sami ponúkajú lekcie nemčiny pre cudzincov.

Môžeš jednoducho popísať celý proces podávania prihlášky na vysoké školy v Nemecku a Rakúsku?

V Nemecku to funguje nasledovne. Keď študent spĺňa všetky spomenuté požiadavky na prijatie, podá štandardne svoje prihlášky cez portál Uni-Assist, čo je centralizovaná agentúra, ktorá sa zaoberá preskúmavaním medzinárodných maturitných vysvedčení. Práve tam prepočítajú známky zo strednej školy do nemeckého systému a poskytnú dokumenty univerzitám v Nemecku. Potom nasleduje, niekedy zdĺhavé, čakanie na rozhodnutie o prijatí. Akonáhle ho študent obdrží, prihlási sa študent na konkrétny program.

Rakúsko nemá žiadnu centralizovanú agentúru, väčšinou si rakúske univerzity spravujú kontrolu maturitných vysvedčení samy, tzn. celý proces býva obvykle administratívne o niečo jednoduchší.

Aké odbory študenti v Nemecku a Rakúsku najčastejšie študujú?

Na vysoké školy v Nemecku najčastejšie mladí ľudia odchádzajú za štúdiom technických a prírodovedných odborov. Príkladom tamojších najprestížnejších technických univerzít sú Technical University of Munich, Freie Universität Berlin alebo RWTH Aachen University. Veľké množstvo študentov študuje na nemeckých univerzitách napríklad aj ekonómiu a manažment, tam by som ako príklad uviedol Ludwig-Maximilians-Universität v Mníchove.

Rakúske univerzity lákajú študentov skôr na skvelé odbory humanitné a umelecké.

Na čo si majú dať študenti pri prijímacom procese pozor?

Pozor by som si dával hlavne na termín uzávierky prihlášok, ktorý je na nemeckých univerzitách pomerne ustálený (polovica júla). V Rakúsku žiadny takýto celoplošný termín nemajú, každá rakúska univerzita si ho stanovuje sama.

Nezabudnite tiež predložiť všetky dokumenty v stave, aký vybraná univerzita očakáva. Niektoré školy vyžadujú úradne overenú kópiu prekladov maturitného vysvedčenia aj jazykových certifikátov.

Je štúdium v Nemecku a Rakúsku platené?

Nie, na univerzitách v Nemecku platia študenti pravidelne len tzv. semestrálne príspevky. Výška príspevkov sa odvíja od spolkových krajín (niekedy aj miest), v ktorých sa škola nachádza. Všeobecne by sa dalo povedať, že poplatky za semester sa pohybujú v rozmedzí 100–400 €. Zvyčajne tieto príspevky zahŕňajú množstvo študentských výhod, napr. cestovné lístky na verejnú dopravu, neobmedzené využívanie knižničných priestorov alebo vstupy na rôzne kultúrne akcie.

V Rakúsku to funguje inak, výška školného za jeden semester je tam na všetkých verejných univerzitách stanovená jednotne. Pre školský rok 2024/25 je to 363 €/semester.

Sú tam nejaké možnosti štipendií alebo finančnej podpory pre zahraničných študentov?

Áno, existuje množstvo organizácií, ktoré ponúkajú záujemcom o štúdium v Nemecku štipendium. Spomeniem napríklad organizáciu DAAD, ktorá poskytuje študentom prospechové štipendiá (vyplácajú približne 600–800 €/mesiac). Podobné agentúry fungujú aj v Rakúsku, napríklad OEAD.

Aké sú pri štúdiu na vysokej škole v Nemecku alebo Rakúsku životné náklady?

Životné náklady sa samozrejme líšia podľa konkrétneho miesta štúdia. V nemeckých metropolách, ako je Mníchov, Berlín alebo Hamburg, sa môžu životné náklady vyšplhať až na 1 000 €/mesiac. V menších mestách to býva zhruba 600–700 €/mesiac. V Rakúsku je situácia podobná.

Môžu si študenti počas štúdia nejak privyrobiť?

Samozrejme, študenti si obvykle privyrábajú formou systému tzv. minijobov, teda čiastočných úväzkov, ktoré sú obmedzené 20 odpracovanými hodinami za týždeň. Minijoby môžu študenti vykonávať ako pre samotnú univerzitu, tak aj mimo nej. Maximálne si môžu v rámci minijobu zarobiť 538 €/mesiac.

Ako a kde si môže študent zabezpečiť ubytovanie?

Možností je niekoľko. Najlacnejšie vychádza v oboch krajinách bývanie na študentských internátoch, ktoré majú však obvykle dosť obmedzenú kapacitu. Študenti nemeckých univerzít preto veľmi často volia miesto internátu tzv. Wohngemeinschaft, teda spolubývanie.

Ako vyzerajú prvé dni na nemeckej alebo rakúskej univerzite?

Prvé dni sú také orientačné, študenti si zapisujú jednotlivé kurzy, prechádzajú kampus a zoznamujú sa s univerzitným prostredím. Väčšina vysokých škôl má pre nováčikov pripravený špeciálny program v rámci Welcome weeku alebo adaptačných pobytov.

Môžu tam študenti po absolvovaní univerzity začať aj pracovať? Ako v týchto krajinách funguje pracovné povolenie?

Áno, môžu. Pracovné povolenie má absolvent nemeckej alebo rakúskej vysokej školy približne 12–18 mesiacov po absolvovaní štúdia. Avšak vďaka členstvu v EÚ nie je problém túto dobu neskôr prekročiť.

 

Aké sú v Nemecku a Rakúsku pre medzinárodných študentov pracovné príležitosti?

Záleží to od vystudovaného odboru a jeho jazyka (nemčina je samozrejme veľkou výhodou), ale všeobecne by som povedal, že príležitostí na uplatnenie je tam veľa. Ideálny je z pracovného hľadiska napríklad Berlín, ktorý má veľmi bohaté startupové zázemie.

Stretávajú sa v týchto krajinách slovenskí študenti s kultúrnymi rozdielmi?

Aj keď sú nemecké a rakúske univerzity kúsok od nás, drobným kultúrnym rozdielom tam slovenskí študenti čelia. Je tam všeobecne kladený väčší dôraz na formálnu hierarchiu, napríklad profesori sú naozaj dôsledne oslovovaní ich titulom a podobne.

Keďže sú vysoké školy v Nemecku a Rakúsku otvorenejšie medzinárodným študentom, je aj tamojšie prostredie o niečo viac multikultúrne. To môže na začiatku slovenských študentov prekvapiť.

Ako sa študenti vyrovnávajú s kultúrnym šokom alebo homesickness?

Dôležité je si okolo seba na zahraničnej univerzite vybudovať kvalitné sociálne zázemie. Odporúčam študentom, aby sa snažili zapájať do rôznych študentských programov alebo záujmových klubov. Skvelé je, keď sa snažia hľadať napríklad aj priateľov mimo kampus. Na vysokých školách v Nemecku aj Rakúsku fungujú podporné programy, ktoré pomáhajú medzinárodným študentom s adaptáciou. Zmierniť homesickness možno aj pomocou udržiavania primeraného kontaktu s rodinou a priateľmi na Slovensku. Ideálne je, keď sa študenti neizolujú od ostatných a zúčastňujú sa rôznych aktivít, vďaka ktorým objavujú, čo by ich mohlo baviť. Zvyčajne kultúrny šok po nejakom čase vyprchá.

Na aké problémy pri podávaní prihlášok do Nemecka alebo Rakúska so študentmi najčastejšie narážaš?

Pri prihlasovaní na univerzity v Nemecku sa často potýkame s administratívnymi problémami. Hoci skoro celý proces zabezpečuje organizácia Uni-Assist, obvykle to tam nekončí. Študenti sú často zmätene odkazovaní na viacero portálov, a niekedy to dokonca dopadne tak, že sa musia sami registrovať na jednotlivých portáloch nemeckých univerzít. V Rakúsku je z hľadiska administratívy prihlasovanie jednoduchšie. Väčší dôraz je tam však nutné klásť na prijímacie skúšky.

Za zmienku stojí aj obmedzená kapacita ubytovania alebo prevod slovenského zdravotného poistenia na nemecké.

Čo ťa na nemeckých a rakúskych univerzitách pozitívne prekvapilo?

Osobne, okrem už spomenutých výhod, oceňujem predovšetkým obrovskú akademickú voľnosť. Študenti si svoje štúdium organizujú individuálne a majú na výber z veľkého množstva predmetov.

Čo by si poradil študentom, ktorí o štúdiu v Nemecku alebo Rakúsku premýšľajú?

Na základe svojich skúseností odporúčam:

• Začať všetko plánovať včas (najneskôr na začiatku maturitného ročníka).
• Mať aspoň nejaké základy nemčiny (človek sa vďaka tomu lepšie orientuje v každodennom živote a rýchlejšie sa integruje).
• Vyhľadať niektorú zo spomenutých finančných podpor.
• Byť otvorený novým skúsenostiam a nebáť sa skúšať nové veci!