Veronika už od základnej školy vnímala potrebu zlepšiť svoj doposiaľ nie príliš dobrý vzťah k angličtine, a tak sa rozhodla odísť na jazykový pobyt do Brightonu. Ako sa jej to nakoniec podarilo a ako vlastne taký jazykový pobyt v Anglicku vyzerá, sa dozviete v rozhovore, ktorý Verča pre Education Study poskytla.
Ako celkovo hodnotíš svoju skúsenosť? Bavilo ťa to?
Bolo to úplne úžasný! Škola, ktorú som v rámci jazykového pobytu absolvovala ja, bola skutočne kvalitná. Učitelia v Brightone dokázali skvele kombinovať učivo s rôznymi zábavnými aktivitami, a ja som tak odchádzala každý deň spokojná, že som sa niečo naučila bez stresu a nudy.
Ako obtiažne bolo prispôsobiť sa životu v Brightone, najmä s jazykovou bariérou?
Zo začiatku to bolo celkom ťažké, pretože som vôbec nevedela, čo ma čaká. Mala som ale veľkú výhodu v tom, že som na jazykový kurz išla s kamarátkou, takže sme na to boli dve. Obe sme išli úplne prvýkrát do cudzej krajiny samé a vedeli sme, že keby sa čokoľvek stalo, tak to musíme riešiť priamo my a ešte k tomu anglicky. Tá nutnosť hovoriť anglicky nás dosť stresovala, pretože naša angličtina v tom čase nebola na úplne dobrej úrovni. Celkovo bolo to prvotné prispôsobovanie sa dosť náročné, človek sa zrazu ocitne v úplne novom prostredí a pár dní mu skrátka trvá, kým sa plne adaptuje. Nakoniec sme si ale, hlavne vďaka obrovskej ochote zo strany školy, ľudí v Brightone aj našej hosťujúcej rodiny, čoskoro začali miestny život naplno užívať!
Aké boli hodiny? Boli zaujímavé a užitočné?
Hodiny boli fakt super. Môj rozvrh na každý deň sa striedal, jeden deň som mala školu už od rána a ten druhý som začínala s výučbou až popoludní. Hodiny sa vždy skladali z dvoch častí, medzi ktorými bola prestávka. Niektoré dni sme sa zameriavali skôr na komunikáciu, iné na gramatiku. Páčilo sa mi, že sa nám striedali učitelia, pretože sme mohli počuť viac rôznych prízvukov. V triede nás bolo celkom málo, čo som tiež ocenila, pretože sa nám učitelia mohli individuálne venovať. Boli sme rozdelení do skupín podľa našej úrovne angličtiny, čo mi umožnilo cítiť sa medzi ostatnými, ktorí na tom boli podobne ako ja, komfortne. Nebála som sa vďaka tomu pred spolužiakmi hovoriť, a to bol pred kurzom v Anglicku jeden z mojich dôležitých cieľov.
Výučba ma v Brightone bavila oveľa viac ako doma. Hodiny boli zábavné a interaktívne, často sme so spolužiakmi spolupracovali a tiež sme sa spoločne veľa nasmiali. Zároveň musím zdôrazniť, že som sa toho veľmi naučila a pritom mi vôbec neprišlo, že by som chodila do školy, na ich štýl výučby som od nás vôbec nebola zvyknutá, ale bolo to úplne božie! Učitelia boli hrozne milí a priateľskí, nemala som z nich žiadny strach, cítila som sa tam jednoducho skvele!
Mala si pocit, že si počas pobytu zlepšila svoje jazykové schopnosti?
Na jazykovom pobyte som bola 14 dní, čo nie je úplne dostatočne dlhá doba na to, aby som urobila veľký pokrok v angličtine, ale s tým som počítala. Hlavným dôvodom môjho odchodu do Brightonu bolo získať k angličtine lepší vzťah, než som doteraz mala. Pred kurzom v Anglicku som ju, najmä vďaka zlým skúsenostiam zo základnej a strednej školy, totiž vnímala dosť negatívne. Keďže som ale z angličtiny chcela maturovať, rozhodla som sa, že to zmením, a jazykový pobyt v zahraničí mi prišiel ako najlepší spôsob, ako to dosiahnuť. Moje očakávania sa vyplnili a z Brightonu som odchádzala s ďaleko pozitívnejším prístupom, bez strachu hovoriť anglicky pred ostatnými a s odhodlaním svojej jazykovej schopnosti prehlbovať ďalej.
Aké bolo ubytovanie? Bývala si v hostiteľskej rodine alebo na internáte? Aké to bolo?
Bývala som u hostiteľskej rodiny, čo pre mňa bola veľmi zaujímavá skúsenosť, pretože som si mohla aspoň na chvíľku vyskúšať, byť súčasťou života rodených Britov. Rodina, ktorej som bola súčasťou ja, bola vážne veľmi fajn. Prvé dni sme s kamarátkou museli vyzerať asi celkom vydesene, ale všetci členovia rodiny nám, vďaka svojej ústretovosti, pomohli sa z toho rýchlo dostať. Najskôr som mala trochu problém im rozumieť, pretože hovorili takým zvláštnym britským slangom, na ktorý som si musela pár dní zvykať, ale pomerne skoro sa to zlepšilo. Od rodiny som mala každý deň pripravené raňajky a obed, takže som ocenila, keď sa ma dopredu pýtali, čo vlastne (ne)jem, aby mi strava vyhovovala. Super bolo aj to, že som dostala vlastné kľúče od domu, takže som rodinu svojimi odchodmi a príchodmi nijako nevyrušovala, len sme si vždy napísali alebo povedali, kam odchádzame, na ako dlho atď., aby sme o sebe vedeli.
Stretla si sa s nejakými kultúrnymi rozdielmi alebo výzvami počas štúdia v zahraničí?
Kultúrne rozdiely som celkom vnímala. Brighton mi zo začiatku prišiel hrozne chaotický a neusporiadaný, na čo som z Česka vôbec nebola zvyknutá. Pomerne rýchlo sa mi ale podarilo naladiť na miestny vibe a začala som si to naopak užívať. Najviac ma prekvapila mentalita miestnych ľudí. Ako študenti, tak miestni obyvatelia boli priateľskejší ako ľudia u nás, a ja som sa preto cítila na verejnosti o dosť komfortnejšie.
Čo si robila mimo školu, pre zábavu? Navštívila si nejaké zaujímavé miesta?
Škola nám ponúkala celý rad mimoškolských aktivít a výletov. Ja a moja kamarátka sme si vybrali celodenný výlet do Londýna a rozhodne sme neurobili chybu. Vyrážali sme ráno a celý deň nás potom sprievodca vodil po tých najzaujímavejších miestach hlavného mesta. Táto možnosť odcestovať aj mimo Brightonu bola vážne super, stihli sme prejsť plno krásnych pamiatok.
Odporučila by si vycestovať na jazykový kurz do Brightonu?
S úplne čistým srdcom môžem povedať, že jazykový kurz v Brightone všetkým veľmi odporúčam. Ak máte možnosť na nejaký takýto pobyt ísť, choďte do toho! Je to obrovská životná skúsenosť, na ktorú sa jednoducho nezabúda, bola to bomba. Ďakujem Education Study za to, že takéto pobyty (aj na veľmi zaujímavých miestach) sprostredkováva. Bez vás by som toto nezažila.
Ako si sa cítila v Brightone z hľadiska bezpečnosti? Stretla si sa s nejakými znepokojivými situáciami?
Po celý jazykový pobyt v UK som sa cítila naozaj v bezpečí, odôvodňujem si to hlavne priateľskou náturou miestnych, ktorí boli skutočne vo všetkých situáciách nápomocní a príjemní. S kamarátkou sme chodili von aj večer a vôbec ničoho sme sa nebáli.
Ako si si riadila počas pobytu financie? Mala si nejaké neočakávané výdavky?
Počas jazykového kurzu som našťastie nemala žiadne neočakávané výdavky. Jediné, čo ma prekvapilo, boli celkovo vyššie ceny. Keďže som si ale kupovala len obedy (raňajky a večeru som mala zaistenú u hostiteľskej rodiny) a jeden výlet, tak som s financiami problém nemala.
Mala si prístup k lekárskej starostlivosti v prípade potreby? Aký bol v UK zdravotnícky systém?
S lekárskou starostlivosťou v Brightone našťastie žiadnu skúsenosť nemám, ale v rámci pobytu sme boli všetci poučení o tom, kam máme v prípade potreby volať, takže si myslím, že keby sa niečo závažné stalo, nebol by žiadny problém to rýchlo vyriešiť.
Ako pozorne boli študenti mimo vyučovania sledovaní? Mali ste nejaké zákazy alebo pravidlá?
Nevybavujem si, že by študenti priamo od školy mali mimo vyučovania niečo zakázané alebo boli nejako sledovaní. My s kamarátkou sme boli akurát s našou hostiteľskou rodinou dohodnuté, že si budeme navzájom hlásiť kde a kedy budeme, o koľkej prídeme atď.
Vždy raz týždenne sme sa s ostatnými, ktorí tiež prišli na jazykový pobyt, schádzali a oznamovali si, či nám všetko vyhovuje, či niečo nepotrebujeme atď. Aj vďaka týmto pravidelným schôdzkam som bola pokojnejšia, pretože som vedela, že sa mám vždy na koho obrátiť .
Ako škola zvládala mimoriadne alebo neočakávané udalosti a situácie?
Čo sa týka neočakávaných situácií, tak tie som zažila hneď na začiatku pobytu v UK a rovno dve. Po prílete do Brightonu sme museli s kamarátkou totiž čakať 3 hodiny na kufre. Čakanie by ani nebol taký problém, lenže my sme mali vopred dohodnutý transport z letiska k našej rodine, takže sme museli ihneď volať do školy, aby sme im dali o probléme vedieť. Celú dobu s nami komunikovala jedna hrozne milá pani, ktorá sa nám naozaj snažila urýchlene pomôcť. Zavolala človeku, ktorý nás mal vyzdvihnúť, popísala mu situáciu, dala nám naňho kontakt a sama nám ešte potom niekoľkokrát volala, či nepotrebujeme s niečím ďalším pomôcť.
Druhý problém nastal, keď sme nasadli do auta. Zo školy nám bolo totiž telefonicky oznámené, že nám musí zmeniť hostiteľskú rodinu. Išli sme teda s veľkým oneskorením úplne niekam do neznáma (o tej predchádzajúcej rodine nám pred pobytom prišiel e-mail s informáciami), čo bolo takto na začiatku celkom stresujúce. Aj napriek vzniknutým problémom som ale bola naozaj prekvapená, ako rýchlo dokázala škola konať. Pomohla nám nielen počas hľadania stratených kufrov, ale aj bleskovo zohnala náhradnú rodinu, ktorá, ako sa čoskoro ukázalo, bola nakoniec hrozne fajn.
Existovali nejaké možnosti pre dodatočnú podporu alebo doučovanie, pokiaľ to bolo potrebné?
S ničím takým skúsenosť nemám, ale myslím si, že po nejakej vzájomnej dohode by to určite nebol žiadny problém, pretože boli naozaj (ako som už niekoľkokrát spomínala) všetci strašne milí a neustále sa nás niekto pýtal, či niečo nepotrebujeme.
Bolo ti niekedy smutno za domovom a rodinou? Ako si sa s týmito pocitmi vyrovnala?
Cnelo sa mi hlavne v prvých dňoch, pretože to bolo všetko dosť hektické. Chvíľami som dokonca uvažovala, či rozhodnutie odísť na jazykový pobyt do zahraničia bolo správne. Behom niekoľkých dní sa to ale všetko úplne zmenilo a na domov som ani na okamih nepomyslela. Z Brightonu sa mi nakoniec vôbec nechcelo domov.
Ako si zaisťovala komunikáciu s rodinou a priateľmi počas svojho pobytu v zahraničí?
Komunikácia fungovala bez najmenších problémov. S rodinou som si každý deň volala (kľudne aj videohovorom), písala a tiež som domov posielala plno fotiek, takže sme boli v podstate neustále v kontakte. Rodičia ma dosť podporovali.
Ako sa na tvoj pobyt pozerali rodičia? Ako to prežívali?
Moji rodičia to prežívali úplne v pohode. Je pravda, že prvé dni boli celkom nervózny (hlavne cez tie úvodné nepríjemné zážitky s kuframi a zmenou hostiteľskej rodiny), ale akonáhle som ja bola v pokoji, oni boli tiež. Celkovo som im veľmi vďačná za to, že som sa mohla do Brightonu pozrieť a odviezť si toľko skvelých spomienok. Bez svojich rodičov by som tú možnosť nemala.
Ako teraz s odstupom času, po roku, hodnotíš svoje rozhodnutie vycestovať na jazykový kurz do Anglicka? Aké znalosti alebo skúsenosti z neho využívaš teraz?
Svoj jazykový kurz v Brightone hodnotím 10/10. Bola to pre mňa naozaj životná skúsenosť, za ktorú som strašne vďačná. Na chvíle strávené v Brightone nikdy nezabudnem! Nielenže hovorím lepšie po anglicky, ale som aj o dosť samostatnejšia. Väčšinu vecí som tam musela riešiť sama, nikto to za mňa nevyriešil a ja vďaka tomu zistila, že sa na seba môžem naozaj spoľahnúť. Spoznala som veľa nových ľudí, novú kultúru, precestovala som kúsok sveta a hlavne som si odtiaľto odviezla nespočetné množstvo skvelých spomienok. Často so smiechom i dojatím spomínam na všetko, čo som na jazykovom pobyte v Brightone zažila a stále mám jasno v tom, že to bolo niečo neskutočné!